Často kladené otázky
Otázka: Možno zabrániť vzniku Alzheimerovej choroby?
Odpoveď: Keďže dnes ešte presne nerozumieme príčinám vzniku Alzheimerovej choroby, neexistuje jednoznačný názor, či je možné sa jej vyhnúť. Čo ale vieme s istotou, je, že ľudia môžu znížiť niektoré z rizikových faktorov, ktoré môžu stáť za vznikom tohto ochorenia. To znamená osvojiť si životný štýl, ktorý zahŕňa napríklad: vyhýbanie sa poškodeniu mozgu, zapojenie v sociálnych aktivitách s priateľmi a rodinou, cvičenia na udržanie bystrého mozgu a zdravú životosprávu s dostatkom fyzickej aktivity.
Otázka: Moja matka má Alzheimerovu chorobu, dostanem ju aj ja?
Odpoveď: Aj keď sa dnes presne nevie, čo spôsobuje Alzheimerovu chorobu, dedičnosť sa podpisuje pod isté percento prípadov. Nie je však jediným faktorom, ktorý môže viesť k vzniku tohto ochorenia. Predpokladá sa, že spravidla ide o kombináciu viacerých faktorov, medzi inými pokročilý vek, vysoký krvný tlak, fajčenie, obezita, cukrovka či vysoký cholesterol, predchádzajúce úrazy hlavy, stres, vysokú mieru úzkosti a pesimizmu a škodlivé vplyvy prostredia.
Otázka: Existuje liek na Alzheimerovu chorobu?
Odpoveď: Nie. Ale pri zachytení príznakov v počiatočnom štádiu ochorenia je možné pomocou v súčasnosti dostupných liekov a aktivizačných cvičení vývoj ochorenia výrazne spomaliť. Čím skôr sa liečba začne, tým väčší efekt možno očakávať.
Otázka: Sú si ľudia s Alzheimerovou chorobou vedomí svojho ochorenia?
Odpoveď: V počiatočných štádiách ľudia s Alzheimerovou chorobou prechádzajú rôznymi štádiami akceptácie svojho ochorenia – od úplného popierania problému či obviňovanie iných z toho, že si z nich „robia bláznov“, cez prijatie svojho stavu až po frustráciu, hnev či nečinnú skleslosť. V stredných štádiách Alzheimerovej choroby si väčšina ľudí s týmto ochorením už neuvedomuje, že si veci nepamätá, alebo že nekomunikuje súvislo. Tento fakt je pre nich vlastne priaznivý a v bezpečnom prostredí s dobrou starostlivosťou a sociálnym kontaktom sa väčšina pacientov zdá byť relatívne bez známok utrpenia. V tomto štádiu je to ťažšie pre ich opatrovateľov a blízkych, ktorí sa musia vyrovnať s postupným duševným úpadkom tých, ktorých majú radi, čo je veľmi bolestné. Depresia je bežnejšia práve u ľudí, ktorí sa o pacientov s Alzheimerovou chorobou starajú, ako u pacientov samotných.
